• Prvý Divoch

Čo vo mne vyvoláva závislosť na sladkých jedlách?

Updated: May 30


Od Prvého Divocha


Keď ktokoľvek hovorí o tom, čo je dobré jesť, kedy jesť a koľko piť, treba si uvedomiť, že hovorí hlavne o tom, čo možno prospieva jemu. Áno, ľudské bytosti sú brutálne individuálne. A áno, Tim Spector, autor v súčasnosti najväčšej nutričnej štúdie na svete, túto múdrosť potvrdzuje vo svojej knihe Spoon-Fed.


Ako som sa k nej dostal? Nuž, ako vyštudovaný editor a certifikovaný tréner i výživový poradca mám sem-tam tú česť vypracovať odporúčacie posudky na preklad kníh do slovenčiny – pre vydavateľstvá. Niektoré tipy na knihy nestoja za reč, kým občas sa na knižnom trhu objaví skutočná hviezda, vedec, ktorý zahodí sponzorské záujmy do koša len preto, aby oznámil svetu čosi objektívne.


S tvrdým odrazom od roku 2020 podlieha súčasná veda pozitívnej infiltrácii týchto vedeckých živlov, ktoré hľadajú pravdu bez ohľadu na jej cenu. Našťastie za jedného z týchto živlov považujem aj Tima Spectora. Poďme na to. O čom sa v jeho knihe dozvedáme?


Po prvé, nečakajme v tejto múdrej knihe univerzálne rady – tie sú pre univerzálnych robotov. Tim Spector po dlhoročnom výskume mikrobiómu poukazuje na fakt, že ľudia majú spoločných maximálne 20 percent baktérií v črevách. Prečo je táto informácia taká zarážajúca?


Mikrobióm váži zhruba pol kila, na črevách máme nalepené až tri štvrtiny nášho imunitného systému. Moc mikrobiómu je taká veľká a jeho zloženie nás, jeho hostiteľov, ovplyvňuje do takej miery, že hovoriť o mikrobióme ako o treťom mozgu je veľmi podhodnotené. Možno ide o mozog prvý... :D


Ako sa odráža konkrétna realita od faktu, že máme 80 % mikrobiómu iných? Je to také závažné a jeho rozdielnosť na nás vplýva tak veľmi, že len ťažko sme ľudia. Je to ako míting rôznych mimozemšťanov, keď sa obchádzame na ulici.


Znamená to, že tá istá porcia jedla, z ktorej mne narastú svaly a zvýši sa mi zdravie a dlhovekosť môže inému človeku zdravie zhoršiť a znížiť dĺžku života. Neexistuje teda univerzálny recept, čo jesť a nejesť. Všetko je to v prvom rade o pozorovaní a počúvaní nášho dokonalého tela. Čo nám robí dobre a čo, naopak, náš stav zhoršuje?


Ide o drsnú prax – roky počúvania tela, ktoré dokážu vycibriť náš znovuobjavený sluch do takej miery, že si podľa neho vieme intuitívne zvoliť ten najlepší nutričný štýl. Zabudnime na presné počítanie kalórií, pretože proces trávenia majú na starosti miliónové kolónie baktérií – od nich záleží, ako rozložia stravu, aké živiny prejdú do tela a naopak, aké neprejdú.


Ide o živé bytosti, inteligentnú formu života (možno viac ako my), takže aj náš emocionálny stav počas jedenia vysoko pravdepodobne ovplyvňuje celé trávenie/prijímanie živín. Napríklad, ak čokoľvek jem v hneve či v zúfalstve a strachu, pomer liečivého a toxického účinku sa ľahko preváži na ten toxický.


Naopak, ak prekypujem vysokofrekvenčnými pocitmi radosti, vďačnosti a pokoja, pravdepodobne to má veľký dopad na to, koľko živín moje telo dokáže prijať. Ide v podstate o revolučnú zmenu pri nazeraní na stravu. Pripomínam, že nie každý je schopný túto zmenu pochopiť a prijať.


Niekomu to už intuitívne dáva dokonalý zmysel – tak ako mne. Po prečítaní tejto skvelej knižky som nebol ani tak šokovaný, skôr som si povedal: „Paráda, je to presne tak, ako som to vždy intuitívne vnímal a cítil. Ďalší chlapík mi to iba potvrdil. Nie je to famózne?“


Niekto si povie: „Tak to je blbosť. Nie som žiadnou obeťou svojho mikrobiómu! Nikto a nič ma neovláda!" Nuž, možno takouto obeťou ešte dlho zostane...


Tim Spector zisťoval túto rozličnosť aj tak, že pri jedení používal prístroj na meranie hladiny cukru v krvi (v reálnom čase). Zistil, že pri chlebíčkoch, ktoré si rád pravidelne dopriaval v práci na obed, mu divoko vystúpala táto hladina. Znamenalo to, že jeho telo si s touto stravou nedokázalo slušne poradiť. Ak by v tom pokračoval niekoľko rokov, pravdepodobne by mu ďalej klesala citlivosť na inzulín, až kým by sa z neho nestal riadny cukrovkár.


Postupne sa teda začal zbavovať tohto zlozvyku. Veľmi jednoducho. Obložené chlebíčky nahradil zemiakmi a ryžou, z čoho mu hladina cukru v krvi neskákala, zvýšila sa len mierne, čo je normálne. Bez väčšej námahy tak dokázal schudnúť, dokonca ani nejedol menej. Skrátka sa zbavil toho, s čím si jeho telo nevedelo dať rady.


Naopak, jeho žene sa hladina cukru v krvi pri chlebíčkoch zvýšila len mierne. Neškodili jej tak ako jemu. Neskôr s prekvapením zistili, že čo jemu zvyšuje hladinu len mierne, zase u nej vyvoláva veľké výkyvy.


Tento rozdiel spočíva práve v zložení našich miliónových kolónií v črevách. Keďže 80 % z nich máme rozličných, aj naše trávenie prebieha celkom rozlične. Dramaticky odlišne. Čo jednému vyslovene škodí, to inému neprekáža. Z čoho jeden dostane cukrovku, to druhému iba dodá silu na vyšší športový výkon.


Čo jednému zdravie vráti, inému zdravie vezme. Prečo? Pretože sme brutálne autentické bytosti. Sme takí jedineční, až to niekomu môže liezť na nervy.


Dobre, tak to by bol úvod, konečne sa môžem dostať k jadru blogu! :)


Sila zvyku. Mikrobióm si vychovávame a rovnako, alebo ešte viac, on vychováva nás. To on v nás spôsobuje pocity: „Tak na toto mám dnes chuť. Šalát mi nevonia. Celý život by som mohol prežiť len na koláčoch. Bez rezňa sa u mňa neráta ani deň.“ Kúsok po kúsku si vyberáme, ktoré kolónie potlačíme a ktoré milióny povzbudíme, aby sa z nich stali miliardy. Pri nevhodných katalyzátoroch, ktorým podliehame snáď všetci, sa však tie dôležité kolónie vytratia a tie zákerné zostanú.


Zákerné kolónie baktérií rastú s každou sladkosťou, s každým príkazom, ktorý bezmyšlienkovito prijímame za svoj. Ak si dnes doprajem celú mliečnu čokoládu, je možné, že zajtra zjem čokolády dve. O týždeň sa budem ládovať troma, o mesiac piatimi...


Jediným kľúčom na porazenie tohto začarovaného kruhu je vedomá práca s telom. Totiž, ak už viem, čoho je mikrobióm schopný, ak už viem, že si pýta skrátka to, čo zvyknem jedávať a že ho nezaujíma, či z toho dostanem o rok cukrovku, je to na mne. Zapojme zvyšné mozgy, ľudia!


Aby sme tento proces dostali pod kontrolu, musíme na to ísť opačne. Áno. Musíme si vedome zvoliť jedlá, ktoré nám nie sú po chuti. Prečo nám nie sú po chuti? Pretože by to miliardové kolónie navyknuté na sladkosti rapídne zmenšilo. Ony len bojujú o život! Predsa len nie sú také inteligentné, že by si zrátali, že ich nepekné výbery časom ich hostiteľa zabijú.


V tejto chvíli mnohí frflú: „Ako môže mať takýto život zmysel? Kedy zažijem opäť radosť z jedenia?" Títo frfloši celkom zabúdajú, že so zmenou miliardových kolónií, so zmenou ich mikrobiómu prichádza aj zmena ich chute.


V praxi to funguje tak, že veľakrát za týždeň ma prepadne pocit: „Matúš, už musíš zjesť nejaký šalát, lebo umrieme! Ty máš chuť na šalát, tak do toho! Makaj. Prežúvaj!!“ Nežartujem. Ja mám naozaj chuť na šalát. Nielen preto, že kyselina listová je zložkou obnovujúcou mladosť tela. Ja a môj mikrobióm máme počas týždňa často zúrivú chuť na šalát!


Nijako ma to nebolí, nijako sa nemusím nútiť. Naopak, teším sa. Môj mikrobióm sa mi usilovnou vedomou metódou krok za krokom podarilo zmeniť tak, aby som mu konečne mohol dovoliť, aby on menil mňa. Skvelý mikrobióm z vás spraví človeka, ktorý nepozná choroby. Áno, je to tak. Vráti vám mladosť, doslova reštartuje váš systém, zmení tok času vo vás aj okolo vás, možno aj doslova.


Čo je však to naozaj drsné a otravné? Je to práve ten počiatočný proces. Tie prvé rozhodnutia. Hádanie sa s choroboplodnými kolóniami. Frfloši si myslia, že to nemá zmysel, lebo sa už nikdy v živote nebudú tešiť z jedla.


Myslia si, že od momentu rozhodnutia pre zdravé stravovanie budú nad svojimi taniermi po zvyšok života krčiť nos. Tak to však vôbec nie je! Ide iba o pascu, aby to nikdy ani neskúsili. Keď tomu nedajú šancu, nikdy sa nezmenia. Budú ďalej spokojne chorľavieť a predčasne zomierať v mylnom presvedčení, že „tak to už chodí“, „taký je život“ a podobne. Život však taký vôbec nie je. Práve naopak!


Reštart mikrobiómu sa dá spraviť tisícimi spôsobmi. Môžem to robiť maličkými krokmi, každý deň aspoň 1 malé víťazstvo nad zlovoľnými miliardami. Bude to trvať dlhšie, ale je to reálna cesta zmeny.


Extrémisti, a zdá sa, že takých pribúda :D, radi skáču do plytkej vody po hlave. Dobre. Dajte si týždňovú hladovku (alebo aj dvojtýždňovú), čím zabijete veľa zlovoľných baktérií. Potom začnite zdravými jedlami, ktoré vám stále nebudú úplne pochuti, budú však pochuti oveľa viac ako pred hladovkou (to už dostanete chuť aj na kožené baganče). Stále to však bude náročné lámanie niekoľkoročného zlozvyku – prvé 2-3 týždne. Potom... ak naozaj vytrváte... vitajte vo svete starovekých gréckych sôch.


Základný reštart mikrobiómu trvá približne mesiac. Potom je to o vedomej práci a kontrole na celý život. Ide to však oveľa ľahšie, ako by si frfloši mysleli, pretože zdravý mikrobióm v nás vyvoláva zdravé chute na zdravé veci, z ktorých máme ohromnú radosť aj pri jedení. Toto je ten geniálny kľúč, ktorý všetci vlastníme, len sa s ním ťažko odomyká zhrdzavený zámok, ktorý desaťročia nik nepoužil...


Napriek mojim esenciálnym odporúčaniam si, prosím, uvedomme, že sme brutálne odlišní. Generalizovať je veľmi hlúpe a smiešne – aspoň pre ľudí a ich baktérie. Snažím sa zostať veľmi diskrétny; nechcem teraz nikomu vnucovať, čo jesť musí, lebo... príde koniec sveta.


Zdraví stravníci sú stále schopní nezdravého preháňania. Poznáme to: keď vegetarián pokrčí nos nad mäsožravcom a naopak. Deje sa to aj v divokej prírode medzi zvieratami! Lenže vtedy po prvotnom krčení nosov príde aj na to, že jeden druhého zožerie.


Zostaňme pri krčení nosov, ale ak už vedome pracujeme sami so sebou, myslím, že aj to krčenie nosov dokážeme vynechať. Pamätajme si, že čo jednému škodí, inému pomáha. Pravdaže, existujú zlovoľné potraviny, ktoré sú takmer univerzálne katastrofálne pre ľudské bytosti... Rafinovaný cukor, ktorý je veľmi rafinovaný. Sladené nápoje. Prepálený olej. Polotovary. Potraviny, ktoré majú toľko chemických prísad ako ampulky v chemických laboratóriách.


Je vlastne zázrak, že ľudia po ich konzumácii nezomierajú ihneď. Je neuveriteľné, koľko jedov dokážeme zapečatiť v pomyselných truhličkách našich tiel. No časom každá preplnená truhlička pukne a všetky toxíny sa vyvalia von...


Nemali by sme testovať, koľko jedov v sebe udržíme dozajtra, ale koľko zdravia si uchováme o 50 rokov.


Viac o tejto zaujímavej problematike v mojom pripravovanom ebooku Prerazenie črevnej bariéry. Dúfam, že sa mi ho podarí dokončiť a sprístupniť na stránke v polovičke júna.


Zostávajme ako divosi pri sile!


PS: Tento drzý a odvážny blog sem priletel z horúcej dielne www.AkademiaDivochov.sk.

 

Ak chceš, prihlás sa na odber AD na youtube: https://www.youtube.com/channel/UCr6FL3v6ajA1RHDhxRn3YlA


Ak chceš, sleduj ma na VK alebo Telegrame:

https://vk.com/id668253820

https://t.me/AkademiaDivochovSk


Ak chceš, stiahni si môj prvý EBOOK o komplexnom zdraví zdarma:

https://mailchi.mp/68ac5c7ae28e/untitled-page

111 views0 comments

Recent Posts

See All