• Prvý Divoch

Adamov dych ako kľúč od našej duše

Updated: May 16


Od Prvého Divocha


Príbeh Adama a Evy sa pri zornom uhle trénera Divocha z Akadémie Divochov začína dychom. Nie je náhoda, že oživenie Adama je spojené s dýchaním. Málokto si však uvedomuje úplnú spojitosť medzi dýchaním a skutočným prebúdzaním sa človeka zo spánku do reality.


Spiaci človek pritom vôbec nemusí byť niekto, kto leží na posteli so zavretými očami. Ak sa na spánok človeka pozeráme z pohľadu rozvoja sily jeho komplexu telo/myseľ/duša, spiaci človek je aj naoko zobudená bytosť, ktorá je uväznená vo vlastnej mysli. Často pri tom netuší, že je uväznená, čo výrazne okresáva príležitosti, aby sa z tohto neviditeľného väzenia naozaj dostala von.


Ako to však súvisí s dychom? Jedna z podôb väzenia mysle či stavu mysle, v ktorom sa ešte i dnes nachádzajú miliardy ľudí, je zaseknutie ducha/mysle/ega v minulosti a budúcnosti. Totiž, ako ľudia máme obrovskú moc, stvoriteľskú moc povedzme, no pánmi minulosti a budúcnosti v žiadnom prípade nie sme – z pohľadu prítomného okamihu.


Je to smutné, ale väčšina ľudstva len pozoruje vlastnú prítomnosť. Sme diváci v kine, ktorí snívajú, čo by urobili so svojím životom, keby vstali z kresiel. Lenže... nikdy naozaj nevstaneme, iba o tom rozmýšľame. Čo keby sme počúvli hlas svojho srdca... Čo keby sme začali robiť to, čo milujeme a milovať to, čo robíme? Čo keby...V tomto poľutovaniahodnom stave sú naozaj celé zástupy spiacich. Aj dnes.


Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa stali notoricky zaseknutou civilizáciou. Pri jednom kroku dopredu urobíme tri kroky dozadu. Máme kvalitnejšie fotky a výkonnejšie mobily, ale to je všetko. Naše mysle sú takmer dokonale zotročené.


Miesto prirodzenej moci tigrov tak zažívame umelú bezMOCnosť vystrašených oviec. Miesto hlavnej role v našom živote sme sa uspokojili s vedľajšou postavou na gauči, ktorá plytko dýcha a chradne, prípadne chradne a priberá... prípade chradne, plytko dýcha, priberá a chorľavie.


Preto je taká dôležitá škola prítomnosti, ktorej sa odpradávna venujú duchovní majstri po celom svete. Ani náhodou nejde o jednoduchú vec – toto umenie sa dosahuje náročným ovládaním sa, ide o intenzívne úsilie. Ide o úmyselné utekanie z neviditeľného väzenia, ktoré je o to horšie, že je neviditeľné.


Dych je odpradávna tým najjednoduchším nástrojom na prebudenie mysle. Znie to neuveriteľne? Prečo je dnes taká populárna práve metóda exota menom Wim Hof? Zvyšovaním frekvencií Zeme i mnohými inými zázračnými okolnosťami sa mnohí z nás chtiac-nechtiac prebúdzajú... Z čoho?


Predsa zo sna ich mysle. Tí spolovice prebudení či prebudení krátko nato siahnu po vedomej práci s dychom, inštinktívne, intuitívne. Bezmyšlienkovito siahnu po využívaní toho najjednoduchšieho nástroja na komplexné zdravie. Konečne začnú dýchať.


Našťastie, funguje to aj naopak. Pri vedomej práci s dychom sa môžeme dopracovať aj k postupnému prebúdzaniu našej mysle zo sna minulosti i sna budúcnosti. V komplexe telo/myseľ/duša je všetko krásne prepojené, takže pozitívna práca s telom sa okamžite premieta aj na úrovni mysle i duše.