• Prvý Divoch

Ako sťahujeme súbory z kolektívneho vedomia do našej mysle. Nová schopnosť?


Od Prvého divocha


Vitajte v budúcnosti, v ktorej potreba klasického internetu postupne zanikne. Prečo? Nuž... internet začínal ako armádny projekt. Už od počiatku išlo o sledovanie používateľov a zbernicu ich dát, a tiež o kontrolu informácií, aby hluchí zostali hluchými a slepí slepými. Náš internet nestojí na zdravých základoch, práve naopak. Keby sa temným agentom čiastočne nevymkol z rúk, bolo by s nami veľmi, ale veľmi zle.


Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že naše „regulérne“ školstvo a internet, nuž, sú skr-naskrz podrobené cenzúre, ruka v ruke prepletené s ideológiou tvrdého materializmu, dokonca človeka bez duše. Na podobnom princípe fungujú „regulérne“ médiá, z ktorých sa nikdy nedozvieme ani 1 % z toho, čo by sme vedieť mali a presne 100 % toho, čo sa za vedomosti považovať ani nedá.


V poslednom blogu som spomínal, že aj my, ľudia, sme frekvenčné bytosti. Dokonca môžeme svoju frekvenciu vedome zvyšovať. Je to talent ako každý iný – skrýva sa v ňom 99 % driny a 1 % nadania. Predstavme si všetky rozličné talenty, s akými sa len môžeme narodiť.


Náš svet je strašne zábavný, pretože tí talentovaní, ktorým to ide strašne ľahko, o to práve pre to strácajú záujem. Naopak, tí nemotorní, pre ktorých je to ozajstná výzva, sa často dopracujú oveľa ďalej. Boli by ste prekvapení, ako často sa to deje aj v športe, kde by údajne malo ísť predovšetkým o talent. Mňa osobne šport i pohyb vo všeobecnosti baví najmä preto, že som vyzeral na jeho počiatku tak beznádejne.


Emil Zátopek, legendárny československý bežec, bol známy tým, že sa počas pretekov tváril ako sériový vrah – fakt hrozne. Jeho grimasy vyzerali presne tak, ako si predstavujeme tvár programátora, ktorý sa núti zabehnúť o 100 kilometrov viac, ako si naplánoval (0 km). Ani medové týždne so svokrou miesto nevesty by nedokázali opísať hrôzu v jeho profesionálnej tvári.


Bol Emil Zátopek talentovaný bežec? Alebo vyhrával vďaka svojmu strašidelnému výrazu počas pretekov? (Mne samému by to stačilo, aby som ho radšej nepredbehol. Naozaj by som sa nechcel zvyšok maratónu obzerať cez plece, či sa na mňa ešte mračí. Ani prvenstvo v pretekoch by mi za to nestálo.)


Faktom je, že behať vedel. Tváriť sa pri tom už menej. Ale vedel behať preto, že mal „nadanie“? Alebo preto, že trénoval tvrdšie ako dostihový kôň? Náš špičkový atlét trénoval tak tvrdo, že je otázne, či by sme po takých tréningoch nebehali všetci ako Emil Zátopek, možno ešte lepšie. Alebo by sme skončili v nemocnici, ochrnutí z jeho lávových/magmatických tréningov, ktoré by skolili celé stádo dostihových koní aj s ich trénermi. Už v prvej tretine by sa hodili k zemi so zvučným: „Plesk!“ S krvavou penou v pyskoch aj ústach.


Možno niektorí z nás už podvedome tušia – či to azda odjakživa vnímajú –, že internet je iba fraška temných agentov. Výsmech prírodnej telepatii, výsmech sťahovania súborov z kolektívneho vedomia.