• Elaira

MOJE STRETNUTIE S „BEZPODMIENEČNOU LÁSKOU“

Dnes, viac ako kedykoľvek predtým sa stretávam so slovom : „bezpodmienečná láska“.

Dá sa vôbec opísať slovami alebo nejako definovať? Častokrát je zamieňaná za veľmi intenzívnu podobu emócie či pocitu, ktorý nazývame láska a ktorú prežívame v bežnom živote v rôznych podobách.

Dovolím si sa s Vami sa podeliť o vlastnú skúsenosť a poznanie.




Pred viacerými rokmi som bola „obdarená“ neuveriteľným mystickým zážitkom. Aspoň tak som si to nazvala. Neviem čím som si ten zážitok zaslúžila, ale pravdou je, že už niekoľko rokov predtým, hnaná akousi skrytou túžbou, som sa z časti vedome a z časti nevedome vydala „na cestu hľadania a poznania“. Na začiatku som nevedela čo vlastne hľadám, ani kam ma tá cesta dovedie a či vôbec ma niekam dovedie. Hltala som informácie, ku ktorým som bola priťahovaná, neriešila som zdroj týchto informácií či tzv. osobnosti či autority, ktoré ich sprostredkovávali. Dokonca ma nezaujímalo ani koľko a ktoré z nich si zapamätám, alebo či to poznanie aplikujem v svojom živote. Nezaujímalo ma náboženstvo ani iné náuky, nevedela som ako meditovať či praktizovať iné „ duchovné cvičenia“. Skrátka nič výnimočné.

Dodnes presne neviem, čo vyvolalo ten zážitok a prečo, ale jedno viem presne. Zmena, ktorá sa vo mne udiala bola tak výrazná, že nielen ja, ale aj najbližšie okolie poznalo, že som sa zmenila tak, akoby som bola niekto iný.

Stalo sa to jedného, pre mňa úplne bežného dňa pri ceste z nákupu a premýšľania, čo mám a potrebujem ešte stihnúť urobiť.


Pamätám si, že ako som kráčala, som sa v istom okamihu zastavila a akoby rozplynula v Priestore. A to doslova, neviem to inak opísať. Stala som sa VŠETKÝM na čo sa uprela moja pozornosť. Bola som stromami, betónovým chodníkom na ktorom som stála, vtákmi na oblohe, ľuďmi, ktorí kráčali okolo, autami, riekou, ktorá tiekla za mojím chrbtom. Videla som a cítila všetko naraz, ale zároveň v neuveriteľných detailoch. Bola som ženou, ktorá prešla okolo mňa a videla všetko jej očami a vnímala svet z jej perspektívy. Akoby som žila jej život, bola ňou. Pozrela som sa na svoju ruku a videla každú bunku a žiariace svetlo ktoré v nej pulzovalo. Vnímala som nádhernú vôňu a všetky farby boli neuveriteľne pestré a intenzívne. Všetko vôkol mňa a vrátane mňa sa zlatisto trblietalo. Pri pohľade na vtáka som sa ním stala a cítila ľahkosť pohybu a prúdenie vzduchu pod krídlami a priestor som videla z výšky jeho perspektívy. Videla som Priestor aj očami malého mravčeka a mohla by som pokračovať ešte dlho. Všetko sa dialo akoby v jednom okamihu a zároveň nekonečne dlho.


Avšak čo bolo najintenzívnejšie z celého tohto neuveriteľného zážitku BYTIA, bol skutočne ničím neopísateľný STAV BEZPODMIENEČNEJ LÁSKY A JEDNOTY, ktorý