• Elaira

MY SME DETI SVETLA...

Updated: Nov 20



Púšťame a rozpúšťame všetky veci, okolnosti aj spomienky, ktoré nás ťahajú „dole“ a držíme sa len tohto jediného okamihu, ktorý nám ukazuje dvere, za ktorými sa nachádza ďalší kúsok našej cesty smerujúcej k naplneniu nášho osudu. V okamihu rozhodovania o tom, na kľučku ktorých dverí siahneme, opúšťame všetky vedomosti, informácie a aj vlastné skreslené presvedčenia a nechávame sa viesť iba tým jediným volaním vyvierajúcim z hĺbky našich sŕdc, pretože len ich klepot je pre nás najsilnejší a najjasnejší.


Už nedovoľujeme nikomu, aby nám hovoril, kto sme a kam máme ísť, či kam patríme, pretože to nikto nevie lepšie ako MY a nikto to nebude ľutovať viac než MY, pokiaľ sa nedostaneme tam, kde už samých seba čakáme. Už vieme, že sme tými bytosťami, ktorými sme sa rozhodli byť, dávno pred tým, než sme prvý krát uzreli SVETLO tohto priestoru.

Nie sme jediní, ktorí žili s pocitom, že na tento svet nepatria, že do neho nezapadajú, ale dnes vieme, že to bol práve tento pocit, ktorý prebudil v nás silnú túžbu žiť inak, vytvoriť iný, NOVÝ SVET. Vygeneroval v nás tak potrebnú energiu na to, aby sme sa nevzdali svojich snov a naučili sa byť sami so sebou spokojní a šťastní. Neochvejne upokojujeme svoje vnútorné búrky a liečime všetky svoje rany a nesnažíme sa priviesť niekoho iného do nášho chaosu, pretože taká je naša cesta k SEBALÁSKE.


Dnes už vieme, že len prijatím samých seba a seba navzájom takými akí sme, sa rozpadajú okovy temnej mágie, ktorá sa nás po veky snažila individuálne spútavať a zároveň navzájom rozdeľovať.


Vieme, že len my sme si schopní darovať SLOBODU a LÁSKU a dostať sa na úroveň bytia, kde toto poznanie prežívame v JEDNOTE SPOLU.

Naučili sme sa stíchnuť a v našich prežívaných realitách sa postupne vytrácajú zážitky, ktoré nesú pomenovanie ako súdenie či kritika, nemáme potrebu presadzovať svoju „pravdu“ a tým nútiť iným vidieť svet našimi očami. Máme poznanie, že sami sebe sme tým najspravodlivejším kritikom a sudcom zároveň.


Vieme, že tam vonku sa odráža náš vnútorný svet, že je to len prejav toho, čím živíme vlastného DUCHA a že to čo zasejeme aj zožneme.

Žiť V PRAVDE je pre nás oveľa dôležitejšie ako o nej hovoriť alebo sa za ňu biť, pretože len vtedy žijeme v súlade s božskou esenciou sídliacou v srdci každého z nás. Už si ani nevieme spomenúť, čo to znamená zažívať strach, pocity viny či obete. A áno, v určitom okamihu náš vnútorný oheň na malú chvíľu oslabne, ale potom sa opäť rozhorí ešte väčším plameňom, napríklad aj po stretnutí s inou ľudskou bytosťou idúcou vo Svetle. A my sme vďační za stretnutia s týmito ľuďmi, ktorí oživujú nášho vnútorného Ducha.

Tiež vieme, že emócia lásky, ktorá nás zaplavuje najmä vo chvíľach, kedy sú všetky podmienky EGA splnené, je prchavá, a že tá SKUTOČNÁ LÁSKA, ktorá odnikiaľ neprichádza, nikdy neslabne a nikam neodchádza, je stále PRÍTOMNÁ bez podmienok, že je to stav BYTIA, do ktorého sa prebúdzame.


Už prestávame s lupou pozerať a hľadať rozdiely, ale odstupujeme ďalej od toho nádherného obrazu s hrou s názvom ŽIVOT a vidíme ho v celej jeho kráse a rozmanitosti a z tohto uhlu pohľadu vieme, že všetko má svoj význam a dôležitosť, a všetko plní svoj Zámer.



Všetko čím sme si doteraz v živote prešli ako po horskej dráhe splnilo presne ten účel, ktorý malo. Vytvorilo nás takých akí sme a dostalo nás presne do tohto bodu, kde sa nachádzame.


Začali sme prirodzene žiť v každom okamihu a začali sme sa konečne cítiť ako skutočne slobodné ľudské bytosti. Vezieme sa na vlne, ktorou je život s pocitom spokojnosti a radosti. Pohybujeme sa plynule, pokojne a s vďačnosťou za každý okamih s akoukoľvek príchuťou.