• Prvý Divoch

Počúvanie tela ako liek pre zvyšné 2/3 tvojej bytosti

Updated: May 30



Od Prvého Divocha


Pri uvažovaní v súvislostiach a pri zameriavaní sa na jednotlivé oblasti/problémy je veľký rozdiel. Dokážeme ho vnímať? Priznám sa, že ak mi explodujú emócie, strácam prehľad a konám na základe vypichnutého ucha ihly. Ešte sa mi nestalo, aby som si po tomto výbuchu a následnom upokojení dokázal svoje konanie ospravedlniť. Preto je udržiavanie nadhľadu také dôležité – zostávame pokojní, nech sa deje, čo chce.


Vedome sa stabilizujeme a zakoreníme. Prečo?


Nie sme králiky divoké!


Sme divosi. Vyskakujeme z bludného systému spoločnosti i mysle, aby nás nedorazili úplne. Miesto bedákania formujeme živé a funkčné kmene i komunity, ktoré nahrádzajú odumierajúce systémy „civilizovaných nedivochov“. Deje sa tak v reálnom čase. Teraz.


Predstav si, že mnohí ľudia sú ako králiky zdivené. Niečo v ich civilizovanom lese (spravidla bez stromov) zašuští... Praskne im potrubie a oni zamrznú ako na fotke. Ich uši vetria nezadržateľný koniec sveta: „Už je zle, už je zle, už je zle!" Len čo sa im podarí problém vyriešiť, vrátia sa k menšiemu problému, s ktorým sa trápili predtým. Pritom ich mysle bzučia: „Už je skoro dobre, už je skoro dobre, už je skoro dobre!“


Život ich však opakovanie prekvapuje, lebo život. Čosi sa pohne, niečo iné niekde inde praskne a opäť tu máme: „Už je zle, už je zle, už je zle!“ Po ťažkom úsilí zase nájdu aké-také východisko a vrátia sa k svojmu: „Už je skoro dobre, už je skoro dobre, už je skoro dobre!“ O hodinu či dve zachytia ďalšiu správu, vytreštia oči a skríknu: „Koniec sveta, koniec sveta, ide koniec sveta!“ Vnímaš aj ty obrovskú pascu tejto bludnej ležatej osmičky?


Alebo inak.


Predstav si chemika, ktorý má dva mikroskopy a pod každým z nich baktériu. Jedna je nebezpečná a o druhej nevie nič. Je optimista, takže predpokladá, že tá druhá bude v pohode. Jeho šéf ho jedného dňa prinúti, aby začal experimentovať s oboma baktériami naraz. Keď sa jednej z nich darí, už uteká k druhej a naopak.


Problém narastá, pretože len čo danú baktériu opustí a venuje sa druhej, tá prvá zomiera, zrejme žiarli, a celý experiment sa znehodnocuje. Zakrátko si náš chemik s krvou v očiach uvedomí, že mu nezostáva iné, len celé hodiny lietať od jedného mikroskopu k druhému, ktorý je pevne primontovaný na opačnej strane miestnosti. Naozaj jeho situácia nemá riešenie?


V tomto prípade, a vlastne aj v každom inom, existuje iná, úplne fascinujúca možnosť: vzoprieť sa šéfovi, pretože zadaná úloha nie je reálna. Šéf už 30 rokov nerobil s mikroskopom a nechápe, že s