• Prvý Divoch

Počúvanie tela ako liek pre zvyšné 2/3 tvojej bytosti

Updated: May 30



Od Prvého Divocha


Pri uvažovaní v súvislostiach a pri zameriavaní sa na jednotlivé oblasti/problémy je veľký rozdiel. Dokážeme ho vnímať? Priznám sa, že ak mi explodujú emócie, strácam prehľad a konám na základe vypichnutého ucha ihly. Ešte sa mi nestalo, aby som si po tomto výbuchu a následnom upokojení dokázal svoje konanie ospravedlniť. Preto je udržiavanie nadhľadu také dôležité – zostávame pokojní, nech sa deje, čo chce.


Vedome sa stabilizujeme a zakoreníme. Prečo?


Nie sme králiky divoké!


Sme divosi. Vyskakujeme z bludného systému spoločnosti i mysle, aby nás nedorazili úplne. Miesto bedákania formujeme živé a funkčné kmene i komunity, ktoré nahrádzajú odumierajúce systémy „civilizovaných nedivochov“. Deje sa tak v reálnom čase. Teraz.


Predstav si, že mnohí ľudia sú ako králiky zdivené. Niečo v ich civilizovanom lese (spravidla bez stromov) zašuští... Praskne im potrubie a oni zamrznú ako na fotke. Ich uši vetria nezadržateľný koniec sveta: „Už je zle, už je zle, už je zle!" Len čo sa im podarí problém vyriešiť, vrátia sa k menšiemu problému, s ktorým sa trápili predtým. Pritom ich mysle bzučia: „Už je skoro dobre, už je skoro dobre, už je skoro dobre!“


Život ich však opakovanie prekvapuje, lebo život. Čosi sa pohne, niečo iné niekde inde praskne a opäť tu máme: „Už je zle, už je zle, už je zle!“ Po ťažkom úsilí zase nájdu aké-také východisko a vrátia sa k svojmu: „Už je skoro dobre, už je skoro dobre, už je skoro dobre!“ O hodinu či dve zachytia ďalšiu správu, vytreštia oči a skríknu: „Koniec sveta, koniec sveta, ide koniec sveta!“ Vnímaš aj ty obrovskú pascu tejto bludnej ležatej osmičky?


Alebo inak.


Predstav si chemika, ktorý má dva mikroskopy a pod každým z nich baktériu. Jedna je nebezpečná a o druhej nevie nič. Je optimista, takže predpokladá, že tá druhá bude v pohode. Jeho šéf ho jedného dňa prinúti, aby začal experimentovať s oboma baktériami naraz. Keď sa jednej z nich darí, už uteká k druhej a naopak.


Problém narastá, pretože len čo danú baktériu opustí a venuje sa druhej, tá prvá zomiera, zrejme žiarli, a celý experiment sa znehodnocuje. Zakrátko si náš chemik s krvou v očiach uvedomí, že mu nezostáva iné, len celé hodiny lietať od jedného mikroskopu k druhému, ktorý je pevne primontovaný na opačnej strane miestnosti. Naozaj jeho situácia nemá riešenie?


V tomto prípade, a vlastne aj v každom inom, existuje iná, úplne fascinujúca možnosť: vzoprieť sa šéfovi, pretože zadaná úloha nie je reálna. Šéf už 30 rokov nerobil s mikroskopom a nechápe, že sa nedajú jedným človekom vykonávať dva hodnotné výskumy súčasne. Teda dajú, ale potom nebudú hodnotné. Napadne to však v tom zhone a strese nášmu chemikovi? Nie.


Je taký uponáhľaný, stresom si spôsobuje len ďalší stres, takže akýkoľvek sedliacky rozum či zapojenie mozgu v jeho prípade zlyhávajú... ale čo keď ide o miliardy ľudí, ktorí strávia v tomto stave celý život? Svoj postoj zoči-voči pochybnej autorite odkladajú, prípadne sa tvária, že nemajú čas. Možno naozaj nemajú čas, ale je ono „naozaj“ vlastne reálne? Je to znakom pracovitosti alebo lenivosti?


Iný chemik sa pri tej istej úlohe vo vedľajšom laboratóriu pozrie šéfovi do očí a zakrúti hlavou. Ten ho v záchvate hnevu okamžite vyhodí z miestnosti a postará sa o to, aby ho vyhodili aj z univerzity. Chemik si následne vďaka tomuto ovládnutiu vlastného strachu zakladá vlastnú firmu. V priebehu niekoľkých rokov zarobí milióny. Ďakuje Bohu i bývalému šéfovi, že ho stade vyrazili.


Všetku múdrosť v podnikaní stavia na tejto neoceniteľnej skúsenosti so šéfom – získanie nadhľadu a ovládnutie strachu stojí za všetky krátkodobé ťažkosti. Z dlhodobého hľadiska ide o to najlepšie, čo sa nášmu živému chemikovi mohlo stať. Divošsky povedané: „Začal myslieť sám za seba.“ Bol autentický. Začal milovať sám seba a svoju energiu. Ocenil vlastný rozum.


Predstav si, čo by si jeho rozum o ňom pomyslel, keby ho ďalej ignoroval.


Po piatich rokoch sa náš podnikateľ (napríklad Tomáš Baťa) príde pozrieť na svojho priateľa, ktorý sa ani po 5 rokoch ustavičného behania medzi mikroskopmi nedopracoval k výsledkom. Je svedkom toho, že ho nahnevaný šéf vyhodí z laboratória, ba aj z univerzity. Náš prvý chemik prepadá zúfalstvu, pri tom hrdo odmietne pomoc od druhých. Stane sa z neho bezdomovec, neskôr alkoholik a o ďalšie tri roky zomiera na rakovinu pečene.


Ako je to možné? Veď prvému aj druhému chemikovi sa stalo presne to isté! Obidvom šéf vynadal do tupcov, oboch vyhodil z laboratórií a postaral sa, aby boli zakrátko vyhodení aj z univerzity. Jediný rozdiel bol v tej „maličkej“ osobnej skúsenosti (a piatich premrhaných rokoch navyše).


Áno, aj jednorazové objavenie svojej vnútornej sily, aj jediné postavenie sa zoči-voči pochybnej autorite, aj jediné využitie sedliackeho rozumu za mnoho rokov dokáže nás ľudí katapultovať do iného vesmíru. Silnejšieho, živého. Tvorivého. Namiesto problémov vidíme výzvy. Namiesto prehry inšpiráciu od víťazov.


Aj jednorazové vzopretie sa systémovým sprostostiam totiž vedie k radikálnej zmene životnéhu štýlu – ak sme sami k sebe úprimní a chceme pre seba len to najlepšie. Neukájajme sa falošnou pokorou či ponižovaním sa, aby sme zachovali svoj zúfalý stav bez akejkoľvek zmeny. To je len ďalšia pasca nášho rafinovaného ega. Rafinovaného ako biely cukor.


No príliš veľa nadhľadu z nás vie spraviť nesmrteľné medúzy, ktoré vôbec nič netrápi: to je už extrém a ako taký, pri zapojení sedliackeho rozumu, nežiaduci. Ak by sme v komplexe telo/myseľ/duša úplne zlikvidovali ego/myseľ, stratili by sme pud sebazáchovy. Postavili by sme sa doprostred diaľnice, tlieskali rukami a so zvedavosťou v očkách sledovali blížiaci sa kamión.


Zhruba tak by to vyzeralo – ak veríme v nesmrteľnosť našej duše. Čokoľvek nesmrteľné vskutku nechápe, prečo sa treba chrániť, hoci aj pred rýchlym skonom uprostred diaľnice.


Hm.


Upriamenie pozornosti na niečo malé predsa len nie je zlé. Keď to však urobíme predtým, ako si doprajeme veľký odstup s ešte väčším nadhľadom, môžeme sa stratiť v hustom lese. Pre stromy (či betón) nevidíme les.


Odrazu sa ani pri vrhnutí obrovského množstva úsilia na jednu vec náš život vôbec nepohne. Sme ako prvý chemik z príbehu! Darmo sa usilujeme o prínosný výskum, keď jeho zadanie nie je reálne! Administrátor ochorel, leží doma a riadenia sa ujal digitálny vírus v našej hlave.


Čo keď sa vŕtame v celkom inej zásuvke či krabičke, ako by sme sa vŕtali... keby sme si dopriali pauzu, odstup, prehodnotenie postoja, získanie nových informácií, nadhľad a kúsok odvahy?


Vo všetkým odsekoch vyššie som sa venoval Odyseovej ceste našej mysle za skutočnou zmenou paradigmy. Čo ak existuje ešte jednoduchšie riešenie? Musíme sa predierať hustými argumentmi, obéznymi dedukciami aj indukciami zakaždým, keď túžime po zmene? Fíha, vďaka Bohu, že nie.


Ako zázračný kľúč k tomu nám poslúži práve naše telo. Predstav si situáciu, v ktorej by si náš prvý, uponáhľaný a zamračený chemik uvedomil, že je uponáhľaný. Pachtil by sa celý spotený v bielom plášti od jedného mikroskopu k druhému, až by mu zrazu... čosi ťuklo vo vnútri hlavy. Zamyslel by sa: „Prečo musím stráviť zvyšok pracovnej zmeny utekaním, hoci nie som profesionálny športovec? Chcem sa takto naháňať v práci ďalších 5 rokov? Nezničí toto tempo moje celkové zdravie? Nespôsobí tento stres v istom bode úplný kolaps tela?“


Ak by si úprimne odpovedal na tieto otázky, bez komplikovaného myslenia by sa dopracoval k rovnakému záveru: táto práca nie je prijateľná. Musí konfrontovať šéfa a je ochotný za to niesť akékoľvek následky. Všetko je lepšie ako sa v práci systematicky likvidovať v 5-ročnom výskume bez reálnych výsledkov. No nie? No áno!


Divošská skratka k múdrosti teda znie: Ak máš rád svoje telo, dobrovoľne sa nikým a ničím nezničíš. Ak chceš, drahý čitateľ, cvič sa v počúvaní svojho tela, aby si miesto jednej minúty nemusel celý týždeň hútať nad svojimi problémami – s romantickým využitím mysle. Aj ona je skvelá, ale prečo nepoužiť skratku?


Začni milovať svoje telo a ono ti opätuje lásku bleskovým upravením tvojho životného štýlu. Až po týchto úpravách môžeš mysľou vystavať mrakodrap. No bez počúvania svojho tela staviaš svoj pracovný i myšlienkový mrakodrap na piesku.


Podobáš sa exotovi, ktorý sa vyhol konfrontácii s manželkou a deťmi tak, že zostal až do noci v práci – celý 5 rokov. Potom ho žena s deťmi opustili a on ďalších 5 rokov strávil bedákaním a ospravedlňovaním svojich omylov.


Prečo sa nepustiť do počúvania svojho tela už teraz? Možno budeš prekvapený, ako veľmi ti tvoje telo vynadá, len čo ho konečne pustíš k slovu. Je to však jediný spôsob, ako dosiahneš v komplexe telo/myseľ/dušal komplexné a dlhodobé zdravie.


Vďaka vedomému/úmyselnému počúvaniu svojho tela tak získaš krásny nadhľad nad svojím životom. Zostaneš pokojným v búrke a zúrivým vo falošnom pokoji.


Je to jednoduché? Áno. Je to ľahké? Veru nie. Stojí to však za to, nemyslíš?


Zostávajme ako divosi pri sile!

 

Unikátnemu rozvoju komplexu telo/myseľ/duša sa venujem v ebooku TELO ako nástroj na oživenie DUŠE. Nájdeš ho tu: https://www.akademiadivochov.sk/transformacne-knihy-prveho-divocha/.


Dal som si záväzok, aby som nezatajoval nijakú hodnotu a postupne informoval čitateľov/divochov o tom najlepšom, čo viem – pre ich rozvoj. Ponúkam teda svoje know-how zdarma a k dipozícii všetkým divochom aj v svojich blogoch.


Stále však platí, že v mojich ebookoch objavíš „rybu v zamrznutej kocke“ – všetko úhľadne vypichnuté a zmrazené v jednom zväzku, ku ktorému sa môžeš kedykoľvek vrátiť a roztopiť ho. :P


Na stránke www.AkademiaDivochov.sk nájdeš ešte viac informácií, ako dosiahnuť komplexné zdravie. Poteším sa mailovej komunikácii, ale aj osobnému rozhovoru. Nech sa páči. :)


Ak chceš, prihlás sa na odber AD na youtube: https://www.youtube.com/channel/UCr6FL3v6ajA1RHDhxRn3YlA


Ak chceš, sleduj ma na VK alebo Telegrame:

https://vk.com/id668253820

https://t.me/AkademiaDivochovSk


Ak chceš, stiahni si môj prvý EBOOK o komplexnom zdraví zdarma:

https://mailchi.mp/68ac5c7ae28e/untitled-page

64 views1 comment

Recent Posts

See All