• vezuel

Pozitívne myslenie

Skutočné pozitívne myslenie nie je popieranie alebo ignorovanie toho negatívneho, ale plné uvedomenie a pochopenie toho, ako sa vysporiadať s negatívnym.


Pozitívne myslenie New Age - tzv. slniečkárov je len falošná oprava, pokus potlačiť vnútorný tlak a biedu, ktoré vznikajú v dôsledku základných mylných predstáv v dôsledku nedostatku vedomia.


So skutočným pozitívnym myslením vaše vedomie podporuje správne vnímanie, ktoré vedie k správnym emóciám a činom, ktoré zodpovedajú danej situácii. Vnímanie, emócie a činy sú vyváženou trojicou, keď je vedomie dostatočné.


Čím menej vedomia človek má, tým je trojica nevyrovnanejšia, s výslednými škodlivými účinkami, ktoré prospievajú negatívnym silám. Nevyvážené vnímanie uľahčuje manipuláciu s vašou realitou a časovou osou a útoky cez medzery vo vašom vedomí. Nevyvážené akcie vedú k sebasabotáži, premeškanej príležitosti na aktívnu ochranu. Nevyvážené emócie vedú buď k mechanizácii duše, alebo k pretečeniu emocionálnej energie, ktorá je pohltená negatívnymi silami, ktoré sa ňou živia.


Získanie povedomia a využitie vedomostí vyvažuje vnímanie, emócie a činy a rieši všetky tieto problémy. Často sa napríklad mylne domnievame, že iní konajú na základe motivácií, ktoré sú identické s našou vlastnou. Za rovnakých okolností sa zdá, že by sme sa správali rovnako. Líšime sa v našich individuálnych skúsenostiach, v tom, aké programy sme asimilovali do našich nervových okruhov, v našich genetických predispozíciách, v tom, čo sme sa naučili, v našej emocionálnej ceste učenia a v orientácii a stupni sofistikovanosti vývoja našej duše. Často je to naša emocionálna cesta učenia, ktorá prostredníctvom kauzálnych princípov a premiešavania časovej osi určuje, do akých okolností sa narodíme a s ktorými sa stretávame počas života. To komplikuje dichotómiu „príroda verzus výchova“ týkajúcu sa ľudského správania.


Napriek tomu predpoklad, že všetci sú si funkčne rovní, vedie k mnohým emocionálnym trápeniam, keď nedokážeme zosúladiť ich správanie s naším vlastným. Paradox vzniká, pretože realita je v rozpore s našimi predpokladmi a naše pokusy vyriešiť paradox bez ďalšieho uvedomovania nám len pretláčajú srdce cez večný brúsny kameň. V takýchto prípadoch je naše vnímanie skreslené.


Falošné pozitívne myslenie by spočívalo skôr v ignorovaní paradoxu ako v jeho riešení. Zmena nášho vnímania prostredníctvom nevedomosti alebo uvedomenia môže viesť k emocionálnemu pokoju. Preto sa v takýchto prípadoch ani neurážame, ani nepokračujeme v udržiavaní paradoxu. To opravuje naše vnímanie a my sa potom môžeme správať primeraným spôsobom bez toho, aby sme rozlievali emocionálnu energiu.