• Prvý Divoch

Sila neobyčajných ľudí, ktorí o sebe premýšľajú obyčajne


Prvý Divoch z AD


V tomto blogu ti pekne odhalím – ako som sľuboval už predtým – 2. najhlbšiu myšlienku J. R. R. Tolkiena. Paradoxne som sem pridal obrázok z Narnie, ktorý však skvelo zachytáva pointu celého textu. Koniec-koncov, C. S. Lewis a ujo Tolkien boli súputníci.


Trik je v tom, že nik z nás nie je obyčajný človek. Všetci sme takí neobyčajní, až to niekomu môže liezť (a lezie) na nervy. Dúfam, že si aspoň videl trilógiu Pán prsteňov, snáď aj neskrátenú verziu, alebo prečítal knihy. Pri nasledujúcom rozbore budem vychádzať predovšetkým z kníh a Tolkienových poznámok, takže poďme, ty a ja, na to.


V krátkosti zopakujem prvú myšlienku: Tolkien bol hlboko presvedčený, ako aj ja, že Veľké príbehy ľudstva nestoja na gigantických hrdinoch. Práve naopak. Najväčšiu silu vo svete smerom k naplneniu plánu Zdroja/Stvoriteľa/Živého Vesmíru tvoria práve malé činy obyčajných ľudí, ktoré sú vykonávané s väčšou láskou. Ide vlastne o minimalizmus v praxi, o hlboký koreň nezmanipulovaného kresťanstva, de facto, o koreň svätcov i mystikov.


Pozor, začínam byť konkrétny... a odporúčam ti prečítať si, či aspoň pozrieť, trilógiu Pán prsteňov. V Tolkienovom nazeraní na svet bola istým spôsobom najkritickejšia postava záhradníka Sama.


Vzťah Gluma, Froda a Sama je jedným z pilierov celej trilógie a je mu venované množstvo strán. Tolkienova geniálnosť pri opise tejto čudnej trojice však vrcholí až v druhom a treťom dejstve, či azda v druhej a treťej knihe. Jednou zo šokujúcich častí je pre mňa práve Glumova premena.


Glum sa napriek toľkému času v temnote skutočne mení – jeho spiaca pozitívna stránka osobnosti sa pri Frodovi často prebúdza k životu. Náznaky priateľstva a city, ktoré Frodo chová voči Glumovi, sú pre Gluma doslova elektrizujúce.